Vypestovali rastlinku z doby ľadovej

Biológovia vypestovali rastlinku z plodov, ktoré pred 32-tisíc rokmi ukryli v pôde dávne veverice.

MOSKVA, BRATISLAVA. Rastlinka vyzerá na prvý pohľad normálne. Biele kvety, stonky, zelené listy. Dokáže sa rozmnožovať, z jej semienok vyklíčia nové rastliny. Šikovný biológ by však možno narazil na drobné rozdiely.

Tento exemplár Silene stenophylla totiž vyzerá trošku inak, jeho okvetné lístky sa od jeho dnešných príbuzných mierne líšia. No jestvuje ešte závažnejšia odlišnosť: spomínaná rastlina má takmer 32-tisíc rokov.

Tvrdia to o nej ruskí vedci. Tým sa podarilo dopestovať bylinku z plodov, ktoré si ešte pamätajú dobu ľadovú.

Prastaré skrýše

Dávne veverice sa na tie dnešné podobali. Tiež si plnili komôrky na horšie časy, tiež zháňali a prenášali, plnili a odkladali. Jedlo si ukrývali do chodbičiek vo svojich brlohoch a snažili sa pripraviť na ťažšie ročné obdobia.

Fakty

Prarastlina

Pred 32­-tisíc rokmi veverice ukryli semienka a plody do zmrznutej pôdy.

Komôrky vystlali trávou a srsťou.

Neskôr ich prekryla pôda a nánosy, ktoré udržiavali teplotu mínus 7 stupňov.

Vedci plody našli, odobrali vhodné bunky a v laboratóriu následne dopestovali celé rastliny.

 

Dialo sa tak aj v oblasti dnešnej Sibíri, v okolí rieky Kolyma. Práve tam narazili vedci z Ruskej akadémie vied na skrýše, ktoré ukrývali viac ako pol milióna semienok a plodov. Niektoré z nich boli dostatočne zachované, aby sa s nimi dalo ďalej pracovať.

„Všetky skrýše sa nachádzali v hĺbke dvadsať až štyridsať metrov,“ píšu v štúdii v prestížnom magazíne PNAS. „Nachádzajú sa vo vrstvách, ktoré obsahujú kosti veľkých cicavcov, ako sú mamuty, srstnaté nosorožce či kone.“

Keď rádiouhlíková metóda ukázala vysoký vek dávnych plodín, ruskí akademici sa rozhodli pre experiment. Dosiaľ najstaršou dopestovanou rastlinou bola palma, ktorej semienko malo asi dvetisíc rokov. Toto mal byť nový rekord - no spočiatku sa nedarilo. Prastaré semienka odmietali vyklíčiť.

Vedci sa preto rozhodli pre modernejšie metódy. Z plodov izolovali vhodné bunky a tie preniesli do laboratória. V miskách postupne dopestovali viac ako tri desiatky rastlín.

Šéf tímu zomrel

Výsledok tímu Davida Giličinského odbornú verejnosť prekvapil. Odborníci totiž spochybňujú možnosť, že po takom dlhom čase by dokázala vyrásť rastlina. Skôr tipujú, že vedci sa pomýlili v datovaní plodov a semien.

Navyše, editorom odbornej štúdie bol fyzik a ani oponenti neboli odborníci na botaniku.

Magazín sa však bráni, že pred uverejnením text videl odborník na biológiu rastlín. „Toto je naopak úžasný prelom,“ zastal sa pre New York Times ruských vedcov aj paleontológ a odborník na staré semená Grant Zazula. „Nepochybujem, že ich tvrdenia sú legitímne.“

Ruskí vedci sa do polemiky príliš nezapájajú. Za výsledkami si stoja, no ich tím má celkom iné problémy. Giličinskij, hlavný autor textu a šéf tímu totiž cez víkend, len niekoľko dní pred uverejnením, podľahol infarktu.

Ak budú Rusi vo výskume pokračovať, predpokladá sa, že preskúmajú a porovnajú DNA svojich a aktuálnych rastlín. Okrem vyvrátenia dohadov by tak mohli takmer naživo ukázať, ako prebieha evolúcia.

Sopka ukryla celý les

Vedci môžu preskúmať celý pradávny ekosystém.

BRATISLAVA. Skúmanie dávnych ekosystémov pripomína skladanie skladačky. Z drobných kúskov, z jednotlivých pravekých skamenelín vytvárajú vedci obraz o svete, ktorý zanikol pred miliónmi rokov. V prípade lesa asi spred 300 miliónov rokov však mali paleontológovia šťastie.

Vulkanický popol po výbuchu sopky na prelome karbónu a permu zakonzervoval územie, ktoré sa dnes nachádza pod severočínskou baňou na čierne uhlie. V minulosti bolo časťou tropického ostrova na superkontinente Pangea.

Pozostatky ekosystému ukazujú, ako vedľa seba fungovali viaceré druhy rastlín. Podľa štúdie v magazíne PNAS išlo najmenej o šesť rastlinných skupín. „Mnoho týchto skupín sme už poznali z iných miest, no netušili sme, že vlastne žili spolu,“ povedal pre magazín Nature paleobotanik Hermann Pfefferkorn. 

Tomáš Prokopčák