Nekrológ
Robert Ettinger: Zmrazil aj sám seba

Celý život propagoval kryoniku a zmrazovanie ľudí. Po svojej smrti sa nechal zmraziť tiež.

Znie to ako scéna z vedecko-fantastického románu a ako scéna z takéhoto románu sa vlastne táto myšlienka zrodila. Smrť človeka totiž nemusí znamenať koniec: stačí len, ak telo a všetky jeho funkcie správne zmrazíme, uložíme do bezpečných schránok a počkáme, kým budúce generácie vedcov a lekárov prídu na to, ako nám umožniť nový, možno večný život.

V sobotu zomrel najvýznamnejší propagátor myšlienok kryoniky Robert Ettinger (4. 12. 1918 - 23. 7. 2011). Príznačne sa rovnako ako jeho matka či ženy nechal uložiť do nádoby s tekutým dusíkom.

Syn židovských imigrantov prežil počas druhej svetovej vojny ťažké zranenie. Roky strávil v nemocniciach a funkčné nohy mu vlastne zachránili až nové postupy v chirurgii.

Vtedy sa zrodil jeho optimizmus pre vedu, medicínu a ich pokroky. K samotnej myšlienke zmrazovať ľudí ho však inšpiroval vedecko-fantastický príbeh Neila Jonesa, ktorý rozprával o tele profesora vystrelenom do kozmu. Našla ho vyspelá mimozemská rasa a jeho mozog umiestnila do mechanického tela. Ettinger tak začal veriť, že čosi podobné bude raz naozaj možné.

„Ak civilizácia vôbec pretrvá, tak medicína možno bude schopná opraviť takmer akékoľvek poškodenie ľudského tela," napísal v roku 1964 v knihe The Prospect of Immortality (Nádej na nesmrteľnosť). „A to vrátane poškodenia zo zamrznutia, senility či iných príčin smrti."

Dnes sa Ettingerova firma stará viac než o stovku takto zmrazených tiel. To jeho je 106. v poradí. Myšlienka pritom nemusí byť márna, niektoré živočíchy dokážu prežiť obdobia ľadovej paralýzy. Či to však dokáže „prežiť" alebo niesť v sebe schopnosť na oživenie aj človek, vedci zatiaľ netušia. Robert Ettinger však tomu veril, podobne ako všetci, ktorí zaplatili za zmrazenie viac ako 30-tisíc dolárov.