Bacon vzal vede krídla

Zomrieť po experimente môže byť pre vedca jednou z lepších smrtí. Francis Bacon, jeden z otcov dnešnej vedy, takto zahynul na zápal pľúc. Narodil sa 22. januára 1561, pred 450 rokmi.

Pod vedou a poznaním rozumeli ľudia v minulosti všeličo. Dokonca ešte aj pri počiatku vedy, tak ako ju dnes poznáme a pracujeme s ňou. Pritom ten príbeh je viac fiktívnou groteskou ako skutočnosťou.

Jeden zo zakladateľov moderného poznania mal zomrieť pre svoj pokus. Vraj skúmal, ako dlho potrvá, kým zamrznuté kurence explodujú. A pozoroval to až tak dlho, že dostal zápal pľúc, na následky ktorého umrel.

Nebolo to tak. No Francis Bacon, súčasník Galilea Galileiho a spoluzakladateľ novovekej filozofie, teórie poznania či predchodca neskorších empiristov naozaj zomrel pre svoj pokus. A naozaj bol príčinou zápal pľúc.

Lenže nečakal na vybuchujúcu hydinu, no skúmal spôsoby, ako konzervovať potraviny a telá.

Preč so zbytočným

Aj keď za otca modernej vedy zvyčajne považujeme práve Galilea, nad postupmi, akými by malo vedecké poznávanie sveta okolo nás pracovať, sa hlbšie zamýšľali skôr René Descartes a Francis Bacon.

Pre mnohých sa to spája so slávnym Baconovým tvrdením, že „poznanie je moc“. To však často vedie k dezinterpretácii.

Aj anglický učenec by dnes možno súhlasil s myšlienkami, že veda dáva človeku silu a schopnosť narábať s prírodou, sám tým však vo svojich časoch nemyslel, že ju môžeme ľubovoľne pretvárať či meniť.

Skôr veril, že prírodu k poslušnosti môžeme prinútiť len tak, že spoznáme jej zákony a nimi sa budeme riadiť.

To si však vyžadovalo nový prístup k poznaniu aj k vede, ktorý sa musí zbaviť rôznych nánosov - idolov. A začať treba pri skúsenosti, nie v knihách starých autorít.

„Otvorte okná v učebniach a povyhadzujte von všetky učenecké zbytočnosti, ktoré zapĺňali ľudskú myseľ v predchádzajúcich tisíckach rokov,“ napísal Bacon.

Bacon nielen požadoval nové postupy, ale v Novom Organon (v reakcii na slávny Aristotelov spis) ich aj navrhol. V tom sa v hrubých rysoch veda dodnes nezmenila: aj teraz vedci postupujú od hypotézy cez experiment až k overenej teórii, ktorú sa neskôr snažia ďalšími pokusmi vyvrátiť.

Takýto postup navrhoval aj Bacon vrátane používania jeho induktívnej metódy a následného zovšeobecnenia - v čom by sa s modernou vedou v istých črtách zrejme rozchádzal.

Veda bez krídiel

Problémom však bolo, že Bacon bol celkom jednostranný „vedec“.

Neuznával abstraktné zovšeobecnenia ani matematiku. „Skvelé úspechy jeho súčasníkov Keplera a Galileiho mu boli ľahostajné,“ píše Ivo Kraus v knihe Fyzika od Thaléta k Newtonovi. „Koperníkovu kozmologickú teóriu považoval len za matematickú možnosť, ktorá nemusí byť správna.“

Karierista Bacon bol pritom podozrievavý ku všetkému, čo sa mu zdalo jasné. Vedcom odporúčal, aby sa zaoberali vecami, ktoré odporujú našim vedomostiam.

„Vedci nepotrebujú krídla,“ hovorieval. „Naopak, na ich nohy musí byť zavesené olovo, inak sa nevyhnú predčasnému zovšeobecňovaniu.“

Nemohol tušiť, že bez fantázie by sa veda asi ťažko dopracovala k teórii relativity, bozónom či k antihmote.