Veda potrebuje triezvych

Veľký tresk aj vedomie, preľudnenie aj cesty k hviezdam. Týmito smermi by sa malo vybrať vedecké bádanie.

BRATISLAVA. Aká bude budúcnosť vedy a ľudstva? To je otázka, na ktorú sa odpovedá veľmi ťažko. Je zložité odhadnúť, ktorým smerom sa často nepredvídateľný proces bádania a prelomových objavov nakoniec vyberie.

Pri príležitosti 350. výročia britskej Royal Society (obdoby akadémie vied) však denník Guardian položil túto otázku trochu inak: „Ako by veda mala vyzerať? A aké sú otázky, ktoré musí alebo by aspoň mala zodpovedať?“

Triumf racionality

Desiatka odpovedí v sebe zahŕňa rôzne oblasti. Ľudia by mali vymyslieť nielen spôsob, ako osídliť Mliečnu cestu, ale aj ako prežiť a nezničiť našu vlastnú planétu. Mali by pochopiť, čo sú to vedomie a inteligencia, ale aj ako fungujú prvočísla.

Mali by zistiť, čo sa stalo pred veľkým treskom a kam smeruje náš vesmír. A predovšetkým by mala veda zvíťaziť v najzložitejšej oblasti: v myslení ľudí, ktorí by sa začali pozerať na svet triezvo a racionálne.

„Keď sa len pozriete na takzvané kontroverzie okolo klimatológie alebo očkovania našich detí, zistíte, že racio?nalistický projekt je na počiatku 21. storočia veľmi ďaleko od svojho triumfu,“ napísal fyzik Brian Cox z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) a Manchesterskej univerzity.

Čo bolo pred počiatkom?

Podobne náročný projekt je však aj pochopenie vedomia. Pre vedu totiž nestačí intuitívny spôsob, akým s týmto pojmom zvyčajne narábame. Dnes však vedci zatiaľ vedomie úplne nechápu, ani ho nedokážu jednoznačne definovať. Ešte nástojčivejší však bude tento problém s vývojom robotiky a počítačových technológií.

„Či niekedy úplne pochopíme vedomie? Možno nie,“ uzatvára svoju úvahu Kathy Sykesová z Bristolskej univerzity. „Ale dúfam, že ešte počas môjho života sa dostaneme bližšie k stopám o tom, čo a kto sme.“

Podobne nepríjemná je aj otázka, čo bolo pred veľkým treskom. Mnohým odborníkom stačí odpoveď, že náš vesmír vznikol v jednom bode pred miliardami rokov. A keďže predtým neboli žiaden priestor ani čas, takáto otázka nemá zmysel.

Lenže to by sme údajne museli pripustiť, že vesmír vznikol z ničoho. Ak nevznikol z ničoho a platí nejaké zachovanie energie, z čoho potom vznikol? A ak náhodou vznikol pri kontakte nejakých viacrozmerných brán či  vnútri červej diery, ako vznikli tieto brány a diery? Takéto uvažovanie však zrejme vedie k nekončiacim sa otázkam.

Ďalej k hviezdam

Kým otázky o vzniku sveta sú dôležité pre samotné poznanie, náročnejšie to je s počtom ľudí na planéte.

Aj pri zlepšovaní efektivity nášho poľnohospodárstva môže byť jedného dňa ľudí na našu planétu priveľa, obzvlášť, ak sa vďaka medicíne dožívame čoraz viac rokov. Ako to riešiť? Práve na túto otázku by mala podľa spisovateľky Tracy Chavalierovej veda odpovedať.

Riešením by mohlo byť osídľovanie kozmu. Vďaka vedcom, inžinierom a konštruktérom by mohli vzniknúť pohony  a lode, ktoré nám umožnia cestovať nielen po našej slnečnej sústave, ale neskôr nám umožnia nasledovať naše robotické sondy aj k exoplanétam. Ak by sme boli trpezliví, nepotrebovali by sme k tomu ani rýchlosti blížiace sa rýchlosti svetla.