ĽUDIA A UDALOSTI
Pitvou chcel spoznať človeka

Bolo to prekonanie spoločenských predsudkov a krok v ústrety poznaniu. Pred štyristodesiatimi rokmi vykonal Ján Jesenius verejnú pitvu.

Telo je posvätná schránka. Nedotknuteľné a neskúmateľné. Aj tak možno vysvetľovať rozšírený postoj cirkvi i časti verejnosti, ktorý v minulosti bránil vedeckému skúmaniu. Napriek tomu sa našli prípady a odvážlivci, ktorých túžba po poznaní viedla k prekračovaniu spoločenských tabu. Bol ním aj Ján Jesenius, ktorý pred 410 rokmi vykonal prvú verejnú pitvu v Prahe.

Jedna z mnohých

Je začiatok 17. storočia a renesancia či pomaly sa rodiace osvietenstvo prichádza do strednej Európy stáročia po svojom talianskom vrchole. Napokon však dorazí pohľad na svet, ktorý sa vracia k pozabudnutému mysleniu antiky a zároveň odmieta scholastické metafyzické múdrosti.

Je niekoľko desaťročí pred Descartovým definitívnym rozpolením sveta na slobodnú, vedomú realitu a mechanickú skutočnosť, ktorá povedie k modernej vede. Už však jestvujú jednotlivci, ktorí majú odvahu klásť zakázané a neprípustné otázky.

Pitva Jána Jesenia nebola výnimočná. V istom zmysle sa pitvalo už v starovekom Egypte či antickej Alexandrii, v piatom storočí v Japonsku, na prelome prvého a druhého tisícročia pravdepodobne aj v arabskom svete, ktorý v tom čase patril k centru svetovej vzdelanosti. Celoplošný zákaz pitvania v skutočnosti vydala cirkev až niekedy v dvanástom storočí, čo zase mohlo súvisieť s pomalým vznikom centier dobového poznania - univerzít.

Mnohým ľuďom to však nezabránilo vykonať túto procedúru. Najmä maliari potrebovali spoznať ľudskú anatómiu. Traduje sa, že v tajnosti pitval aj Leonardo da Vinci.

Tvrdý trest

Jeseniovu júnovú pitvu zločinca potrestaného obesením odborná verejnosť privítala. Obyčajný ľud sa však postavil proti pokusom akéhosi filozofa a lekára.

Osudnými mu však neboli jeho predvedecké skúmania.

Jesenius sa pridal k protikatolíckej a proticisárskej opozícii, ktorú však neskôr potlačili. Po bitke na Bielej hore a ukončení stavovského povstania patril Jesenius k najradikálnejšie potrestaným. Údajne mu najskôr vyrezali jazyk, až potom ho popravili.

To už bolo viac ako desať rokov po tom, ako Galileo Galilei svojím ďalekohľadom odštartoval zmenu ľudského myslenia.