Prvý Homo. Náš prastrýko bol asi kanibal

Austrálski vedci zrejme našli najstaršieho príbuzného človeka.

BRATISLAVA. Hľadanie svätého grálu archeológie. To pripomína snaha paleoantropológov nájsť jednoznačný dôkaz, že opice či australopitekovia a človek majú spoločného predka. Tajomný medzičlánok by dokázal spojiť dve vývojové vetvy, z ktorej len jedna ovládla svet.

Stalo sa tak niekedy pred dvomi miliónmi rokov. Vtedy sa planéta zmenila: niekde tu sa zrodil aj predok človeka. Nebol však sám, naopak, našich príbuzných bolo obrovské množstvo. No len jeden mal šťastie - bol naším praotcom. Vedci však našli prastrýka, pravdepodobne najstaršieho príslušníka rodu Homo.

Kolíska ľudstva

„V Afrike došlo k obrovskej zmene klímy,“ hovorí Andy Herries pre Uniken, časopis austrálskej Univerzity nového južného Walesu. Práve jej archeológovia našli možné spojenie medzi ľuďmi a ďalšími primátmi.

Táto zmena odštartovala boom rôznych homininov, ktorých evolučným výsledkom sme dnes aj my. Dôležitým medzičlánkom mal byť najskôr kontroverzný Australophitecus sediba. Nie všetci vedci s tým súhlasili. Aj preto odborníci hľadali ďalej, ako nádejné miesto sa ukázali jaskynné komplexy v Juhoafrickej republike. Prezývali ich kolískou ľudstva.

Napokon sa ukázalo, že odpoveď leží celý čas v archívoch. Už v sedemdesiatych rokoch objavili časti lebky, ktoré vtedy priradili k ľudskému druhu Človek zručný. Ten mal byť naším priamym predkom, aj keď v poslednom čase sa toto tvrdenie spochybňuje. Darren Curnoe si však všimol isté odlišnosti.

Rozhodol sa kosti podrobnejšie preskúmať: nakoniec mu to trvalo niekoľko rokov. No zistil, že nejde o Človeka zručného, ale o úplne nový druh. A keďže podľa nálezov používal nástroje, zrejme aj oheň, patrí k rodu Homo.

Kanibal s rečou?

Mal asi meter, vážil okolo päťdesiat kilogramov a žil pred dvomi miliónmi rokov. A prežil až do obdobia pred šesťstotisíc rokmi. Toľko vedcom prezradili nálezy, ktoré pochádzajú z jaskyne Sterkfontein z provincie Gauteng. Práve podľa nej dostal človek meno, Homo gautengensis. Vyzeral ako kríženec človeka a šimpanza.

„A je možné, že používal jazyk,“ povedal Curnoe pre National Geographic. Aj keď by to bol jazyk oveľa primitívnejší, než ten súčasný.

Oveľa zaujímavejšie však je, že náš prastrýko zrejme žil v čase, keď už jestvoval Človek vzpriamený - náš priamy predok. Možno sa s ním stretával, a ak áno, pravdepodobne zápasili o rovnaké zdroje. A mohol to byť krvavý zápas, aj Homo gautengensis bol všežravec. Dokonca mohol mať sklony ku kanibalizmu, naznačujú to stopy na jednej z lebiek, ktorá bola ostrým predmetom zbavená mäsa.

Hľadanie medzičlánku

Hľadanie najstaršieho človeka však musí pokračovať aj naďalej. Predok Človeka vzpriameného je starší ako novonájdený druh, ktorý do našej priamej línie nepatrí. „Skutočný význam tohto nového objavu je však v tom, že nám ukazuje, aký veľmi zložitý je náš vlastný evolučný strom,“ vysvetľuje Curnoe. „Vedľa seba žili rôzne druhy, spolu aj s naším priamym predkom.“ Príbeh človeka sa tak zamotáva, ani naša evolúcia nebola priamočiara, skôr plná slepých a neúspešných odbočiek.

Tajomný medzičlánok však možno nájdeme čoskoro. Vedci už objavili fosílie, ktoré sú o 300-tisíc rokov staršie než Homo gautengensis. Uvidíme, či patrili našim najstarším prapredkom.