Keď sa zrazia celé svety

Keď sa zrazia galaxie, môže byť výsledkom nový útvar. A tam, ktovie, môže raz vzniknúť život.

BRATISLAVA. Koniec niečoho býva začiatkom čohosi iného. Rovnako je tomu aj v prípade zániku medzihviezdnej hmoty či pri zrážke galaxií. tam, kde pravdepodobne zanikajú celé planetárne systémy, môžu vznikať nové. A ktovie, raz možno aj život.

Galaxia M77 alebo NGC 1068 je eliptická galaxia, ktorú by ste mohli spozorovať v súhvezdí Veľryba. Vo svojom strede má supermasívnu čiernu dieru, ktorá sa zrejme stále zväčšuje. V okamihu, keď plyn s časticami padá do tohto telesa, jeho časť je obrovskou rýchlosťou vyžiarená preč od čiernej diery. Snímka je kombináciou záberu vo viditeľnom spektre, ktorý zhotovil Hubbleov vesmírny ďalekohľad (zelená), údajov z röntgenového observatória Chandra (červenou) a dát z rádioteleskopu VLA (modrou).

Otvorená hviezdokopa NGC 7380 leží v súhvezdí Cefeus. Známa je už od konca 18. storočia, vtedy ju totiž objavila sestra slávneho astronóma Herschela. Záber zhotovila misia WISE, ktorá potrvá šesť mesiacov a bude hľadať planéty podobné Zemi, neznáme telesá v neďalekom kozmickom okolí i asteroidy, ktoré môžu byť pre našu planétu nebezpečné. Ďalekohľad totiž zmapuje celú oblohu. Ktovie, možno nájde aj tajomného hnedého trpaslíka, ktorý sa možno ukrýva kdesi na hranici našej slnečnej sústavy.

Snímka pokrýva asi 50 stupňov oblohy. Je kombináciou troch záberov, dva pochádzajú z vesmírneho observatória Európskej vesmírnej agentúry Plancka a jedna je z infračerveného satelitu IRAS. Záber znázorňuje teplotu kozmického prachu: červená sú teploty len pár stupňov nad absolútnou nulou. Biela znamená desiatky stupňov.

Krabia hmlovina je jedným z najznámejších objektov nočnej oblohy. Je pozostatkom výbuchu supernovy z roku 1054, ktorý zaznamenali čínski pisári a astronómovia. Hviezda vraj svietila po 23 dní a bolo ju vidieť aj za denného svetla. Zvláštne však je, že v útvare sú štruktúry, ktoré sa pohybujú pomalšie ako hovoria predpoklady pri výbuchu supernovy, no rýchlejšie, ako pri bežnom hviezdnom výbuchu.  V strede hmloviny leží pulzujúca neutrónová hviezda s hmotnosťou Slnka, no veľkosťou menšieho mesta.

V Hicksonovej kompaktnej skupine (skupine galaxií) do seba niektoré galaxie narážajú. Výsledkom takýchto zrážok bude pravdepodobne jedna veľká eliptická galaxia.