ĽUDIA A UDALOSTI
Thutmose III. bol egyptským Napoleonom

Egyptský vládca sa počas dlhoročnej vlády preslávil nielen svojimi úspešnými dobyvačnými výpravami, ale aj staviteľskými projektmi. Na tróne bol 54 rokov, z toho však zaňho 22 rokov vládla nevlastná matka Hatšepsut. Vláda Thutmosa III. sa skončila 11. marca 1425 p. n. l.

Žiadny egyptský faraón nerozšíril ríšu do takej veľkosti ako práve Thutmose III. A to boli jeho starý otec aj otec tiež vychýrenými vojvodcami. Vyslal sedemnásť dobyvačných vojnových výprav a všetky boli víťazné. Za sedemnásť rokov pripojil k Egyptu veľkú časť Blízkeho východu, smerom na západ štát rozšíril až na územie dnešnej Líbye, dostal sa až na Cyprus, na juhu zasa až po štvrtý katarakt v Sudáne. Podľa niektorých zdrojov sa počas svojej vlády zmocnil 350 miest.

Americký archeológ James Henry Breasted ho nazval Napoleónom starovekého Egypta.

Pri Megidde sa to začalo

Keď zomrel jeho otec Thutmose II., budúci faraón bol ešte dieťa, a tak sa jeho regentkou stala nevlastná matka Hatšepsut. Neskôr samu seba vyhlásila za faraóna. Po dvadsiatich dvoch rokoch jej vlády sa však krajina scvrkla – kráľovná prišla o väčšinu území na ázijskom kontinente, ktoré dobyli jej predchodcovia.

Búriť sa začali najmä miestni vládcovia v oblasti dnešnej Sýrie pod vedením kráľa Kadešu. A tak hneď v prvom roku svojej samostatnej vlády išiel Thutmose III. s nimi urobiť poriadky. Zároveň išlo aj o najväčšiu bitku, ktorú faraón zviedol.

Vojská Thutmosa III. sa stretli s kanaánskymi koaličnými vojakmi neďaleko Megidda, ktoré dnes leží na území Izraela. Egyptskí vojaci vzbúrencov porazili, tábor zrovnali so zemou, zhabali množstvo bojových vozov, zbraní, ale aj tisícky kusov dobytka a oviec. Zvyšky kadešského vojska sa aj s kráľom ukryli za hradbami mesta. Po sedemmesačnom obliehaní Megiddo padlo, kráľovi sa síce podarilo ujsť, ale pre Egypt to bol začiatok víťazných výprav, ktorými si podrobil Blízky východ.

Ďalších šesť vojnových výprav viedol proti fénickým mestám v Sýrii a postupoval aj proti ďalším kadešským mestám, ktoré ležali na rieke Orontes. Všetky dobyl. Dostal sa až po Eufrat a podmanil si aj okrajové vazalské štáty a mestá bohatej ríše Mitanni, ktorú sa snažil pokoriť už  jeho starý otec Thutmose I.,  musel však uznať, že mitannská armáda je lepšie vyzbrojená.

Jeho vnuk podpísal s mitannským vládcom dohodu o prímerí, ktorá však znamenala podriadený vzťah k Egyptu.
Thutmose III. nepoužíval vo svojich výpadoch len čistú vojenskú silu, ale aj diplomaciu, ako v prípade Mitanni, a lesť. Mesto Joppa dobyl úskokom, rovnako ako Achájci Tróju. Namiesto dreveného koňa však využil množstvo veľkých hlinených nádob, v ktorých sa vojaci skryli.

Výpravy na juh do Núbie rozšírili Egypt až po štvrtý nílsky katarakt v Sudáne a ďalšie až na územie dnešnej Líbye.

Podľa dochovaných spisov si Thutmose III. bral od porazených vládcov synov, ktorých prevychovával v Egypte, a tí sa potom vracali domov ako verní spojenci. Dcéry si zase bral za manželky.

Faraón staviteľ

Za roky svojej vlády sa faraón prejavil aj ako budovateľ. Zvyšky rôznych stavieb si môžete pozrieť na viacerých miestach Egypta aj dnes. Niekoľko obeliskov zdobí aj Rím či Londýn.

Najviac času a investícií venoval do stavby a veľkorysého rozširovania Amonovho chrámu v Karnaku. Dnes tam nájdete už len jeden jeho obrovský pylón, ostatné tri sú v ruinách. Zachovali sa aj štyri obrovské faraónove sochy, časť pylónov a 30-metrový obelisk kráľovnej Hatšepsut. Po jej smrti ho dal Thutmose obložiť pieskovcovými kvádrami, aby nebolo vidno hieroglyfy s jej menom.

Thutmose III. vládol posledné dva roky ako spoluvládca so svojím synom Amenhotepom II. až do jeho pravdepodobnej smrti 11. marca 1425 p. n. l.

Pochovali ho do veľmi jednoduchej hrobky v Údolí kráľov ako prvého faraóna. Odvtedy sa  stal nekropolou egyptských kráľov. Hrobku aj s dvoma sarkofágmi objavili až v roku 1898. Neskôr našli aj faraónovu múmiu, ktorú v minulosti vzali vykrádači hrobov. Bola v zlom stave, ale dnes si ju môžete pozrieť v Egyptskom múzeu v Káhire aj s viacerými jeho sochami.