Hmyz migruje rovnako ako vtáky

HARPENDEN. Analýza letových trás hmyzích druhov, ktoré odlietajú na zimoviská, ukázala, že hmyz si ich pre dennú i nočnú migráciu vyberá rovnako optimálne, vrátane využitia výškových vetrov, ako to robia vtáky.

V najnovšom čísle časopisu Science to oznámil Jason Chapman z Rothamstedského výskumného ústavu v britskom Harpendene so šiestimi kolegami.

Sledovali letové správania sťahovavého hmyzu pri diaľkovej migrácii. Sústredili sa na motýle a mory, ktoré lietajú vo výškach niekoľko sto metrov. Horizontálne z Britských ostrovov pri lete na juh bežne absolvujú niekoľko tisíc kilometrov do Stredomoria.

Vedci použili dva špeciálne enetomologické radary s vertikálnym lúčom a dosahom do výšky 150 až 1200 metrov. Údaje zbierali v rokoch 2000 až 2007. Analyzovali 539 migračných javov, na ktorých sa zúčastnilo vždy vyše 100-tisíc hmyzích jedincov.

Z výsledkov vychádza, že migrujúci hmyz disponuje podobne ako vtáky biologickým kompasom, ktorý mu umožňuje vybrať si vetry, unášajúce potrebným smerom. Hmyzie jedince takto cestujú rýchlosťou až 100 kilometrov za hodinu.

Vzhľadom na silu týchto vetrov sa hmyz v zásade pohybuje tam, kam vanú, dokáže však pri lete robiť jemné zmeny smeru, ktorými koriguje zanášanie od uprednostňovanej trasy.

Migrujúcim motýľom a morám sa vyvinula úžasná schopnosť využívať priaznivé 'vetry v chrbte'. Napríklad migrujúce mory sú vďaka tomu, že lietajú vo výškach, kde je také veterné prúdenie najrýchlejšie, schopné uraziť trasu medzi letnými rozmnožovacími biotopmi a zimoviskami iba za niekoľko nocí, povedal Jason Chapman. Doplnila ho členka tímu Jane Hillová z Yorkskej univerzity: Počet hmyzích jedincov, ktorí sa zúčastnili na nami sledovaných javoch masovej migrácie, odhadujeme na vyše dve miliardy. Títo hmyzí migranti sú očividne veľmi úspešní.

Podstatné je zistenie, že hmyz, ktorý pozorovanými spôsobmi optimalizoval letové správanie, urazil typicky o 40 percent väčšie vzdialenosti a pohyboval sa v lepšom súlade s potrebným smerom, ako hmyz, ktorý sa iba nechal náhodne unášať vetrom.

Tento výskum má aj priame výstupy pre prax: mnohé migrujúce druhy hmyzu sú totiž poľnohospodárski škodcovia, takže počítačový model NAME, do ktorého vedci zabudovali pozorované princípy letového správania tohto hmyzu, bude veľmi užitočný pri predpovediach budúcich migrácií, ohrozujúcich kultúry na poliach.

Takisto treba rátať s tým, že s klimatickou zmenou začnú prenikať na sever nové hmyzie druhy, niektoré takisto potenciálni poľnohospodárski škodcovia, a možnosť odpozorovať ich letové správania a potom predpovedať ich trasy výdatne prispeje k protiopatreniam.

Skombinovali sme výsledky radarových meraní letu mor s výsledkami modelu pohybov vzdušných más v atmosfére a preukázali sme, že keď si hmyz takpovediac stopne vhodné vetry, dokáže cestovať rýchlejšie ako mnohé migrujúce vtáky, uzavrela členka tímu Laura Burginová z Meteorologického úradu v Exeteri a Exeterskej univerzity.

Hlavné zdroje: Science z 5. februára 2010; Komuniké Biotechnology and Biological Sciences Research Council zo 4. februára 2010.