Vesmírne objavy podľa Murdina

Aký bol vesmír pred vynálezom ďalekohľadu? A aký je teraz, 400 rokov po Galileovi a 40 rokov po tom, čo sa prví ľudia pozreli na Mesiac?

BRATISLAVA. Vesmír je v princípe stále rovnaký, zmenil sa iba pre nás. Dnes napríklad vieme, že Zem nie je jeho stredom a nebeské sféry neexistujú.

Tušíme však prítomnosť tmavej hmoty a tmavej energie, objavujeme nové exoplanéty, pátrame po mimozemskom živote a pôvode masívnych čiernych dier v strede galaxií, aj tej našej.

Takže namiesto starých záhad máme nové, čo je vítaná príležitosť pre britského astronóma Paula Murdina.
Vo svojej výnimočnej knihe nám predstavuje 65 najväčších objavov, ktoré ho v histórii poznávania kozmu zaujali najviac, nech už sú to bieli trpaslíci, kvazary, pulzary, žiarenie gama či cefeidy.

Nechýbajú ani pozemské záležitosti typu prečo je v noci tma alebo stručný výklad histórie výskumu klímy, či pátranie po vzniku života.

Medzi Murdinovými najväčšími objavmi je aj krátky výlet do histórie zrodu teórie veľkého tresku alebo teórie relativity. Pre vedca je totiž dobrá teória rovnako solídnym výsledkom ako stolička, na ktorej sedí.

Autor vysvetľuje, čím sú tieto objavy dôležité a príťažlivé, čo ešte môžu priniesť pre naše lepšie pochopenie kozmu a tiež ho zaujíma, kto a ako ich urobil; história astronómie je predsa aj o ľuďoch, ktorí ju robili a robia.
Zistíme preto, že medzi astronomickými celebritami je oveľa viacej žien, než by zodpovedalo oblasti, kam mali dlho prístup prakticky zakázaný.

Kniha obsahuje 582 ilustrácií a fotografií, z toho 383 farebných. Dokumentujú nielen svojráznu nádheru kozmických diaľav plnú najrozmanitejších dejov a tvarov, no aj neuveriteľný rozvoj pozorovacej techniky, ako je napríklad Hubblov ďalekohľad na orbite Zeme.

Murdinova pozvánka do kozmu naozaj stojí za to.