Na Marse bol život. Tvrdia to vedci z NASA

Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA tvrdia, že meteorit z Marsu, ktorý dopadol na Zem, v sebe obsahuje pozostatky po baktériách.

BRATISLAVA. Allan Hills 84001. Tento názov si zapamätajte. Ak je pravda to, čo tvrdia vedci pracujúci pre NASA, jednalo by sa asi o najväčší - možno ani nie tak vedecký, ako skôr filozofický a náboženský - objav v dejinách ľudstva.

V rukách by sme totiž mali presvedčivý dôkaz, že vo vesmíre jestvoval život aj inde ako na Zemi. Na tlačovej konferencii by to NASA mala oficiálne zverejniť v pondelok.

Stará kauza?

Allan Hills 84001 je meteorit, ktorý pred 13-tisíc rokmi dopadol na územie Antarktídy. Našli ho v roku 1984. O dvanásť rokov neskôr prišli vedci s tvrdením, že môže obsahovať štruktúry, ktoré by mohli byť prelomom v poznávaní vesmíru. Tvrdili totiž, že v meteorite sa nachádzajú pozostatky po baktériách, ktoré sa spolu s kameňom dostali do kozmu asi pred 16 miliónmi rokov. Vtedy podľa Scientific American meteorit čosi vyrazilo z povrchu planéty. Predtým bol kameň súčasťou Marsu.

Vtedy sa správa o možnom živote na Marse stala hlavnou správou viacerých médií. K téme sa v televíznom prenose dokonca vyjadril vtedajší americký prezident Bill Clinton, hovoril o historickom momente. Väčšina vedcov však pred trinástimi rokmi odmietla, že sa jedná o fosílie marťanského života.

Vraj to nebol žiaden mimozemšťan, ale buď štruktúry, ktoré sa vytvorili po dopade kameňa na Zem, či neskoršie znečistenie pozemským životom.

Mars na snímke Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

Údajný dôkaz života na Marse

NASA sa však ku kameňu vrátila. Tím pod vedením Kathie Thomas-Keprtovej v novembrovom čísle odborného časopisu Geochimica et Cosmochimica Acta tvrdí, že predsa len ide o pozostatky mimozemského života.

„Toto je veľmi silný dôkaz života na Marse," povedal podľa britského denníka The Times vedec David Mackay, ktorý sa na podieľal na pôvodnom výskume v roku 1996.

Teraz však odborníci zvolili nové postupy. Nové analýzy vykonal Keprtovej tím aj s pomocou elektrónového mikroskopu s vysokým rozlíšením. Zamerali sa na tenké vrstvy kryštálikov magnetitu, z ktorých niektoré majú tvar baktérie. Práve o nich sa predpokladalo, že ich mohol vytvoriť náraz meteoritu na Zem.

Nová analýza to však odmietla ako veľmi nepravdepodobné. Tvrdí, že najmenej 25 percent štruktúr kryštálov je takých, aké vytvárajú mikroskopické baktérie. Podľa Scientific American to naznačujú aj chemické testy, ktoré hovoria, že štruktúry sú skôr biologického pôvodu.

Porovnanie Marsu so Zemou.

Mars nebola púšť

Vedci veria, že v období, kedy kameň opustil Mars, mala planéta lepšie podmienky na život. Pripomínala viac Zem než dnešnú vyprahnutú púšť. Hovoria dokonca o moriach.

Niektorí odborníci si však myslia, že bakteriálny život mohol prežiť aj dnešné podmienky. Žiadna z ľudských misií na Mars to však nepotvrdila. Potvrdila sa však prítomnosť vody na tejto planéte.

„Ak sa ukáže, že ten kameň obsahuje pozostatky mimozemského života, pozostatky, ktoré sa nevytvorili za dobu, keď trinásťtisíc rokov ležal na Zemi, bude to mať obrovské dôsledky pre naše pochopenie slnečnej sústavy," povedala o náleze Emily Baldwin z magazínu Astronomy Now.

Väčšina vedcov i médií sa však o tvrdení vedcov z NASA vyjadruje opatrne. Čaká sa na pondelok - vtedy by mala NASA výsledky výskumu oficiálne zverejniť.

Súvisiace články:

• + Pošleme lietadlo na Mars?