Našli čudné krokodíly. Vyzerajú ako potkan, pes či diviak

WASHINGTON. Nové výskumy v najväčšej púšti sveta priniesli objavy fosílií pestrej palety pravekých krokodílov so znakmi, ktoré pripomínajú iné zvieratá. Žili na území dnešného Nigeru a Maroka pred približne 100 miliónmi rokov v ére vlády dinosaurov.

Aj tie sa však museli mať pred nimi na pozore. V tejto časti južného pravekého superkontinentu Gondwana vtedy tiekli početné široké rieky, lemované planinami s hustou vegetáciou a hojnosťou živočíchov. V článkoch pre časopisy ZooKeys a National Geographic a v televíznom dokumente to oznámil Paul Sereno z Chicagskej univerzity (USA) s kolegami.

Fosílie odkrýva vietor

Serenov tím skúma Saharu už od roku 2000. Mnohé fosílie tam ani netreba vykopávať, jednoducho ležia na skale či piesku odkryté vetrom, vrátane krokodílích. Prvého a dosiaľ najväčšieho prakrokodíla našli na Sahare pred niekoľkými rokmi. Dlhý bol vyše 12 metrov a jeho hmotnosť dosahovala osem ton. Tieto úctyhodne rozmery zohľadnilo vedecké meno, ktoré mu dali objavitelia - Sarcosuchus imperator. Široká verejnosť ho však lepšie pozná pod prezývkou SuperCroc.

Paul Sereno s kolegami teraz predložil fosílie piatich dosiaľ neznámych alebo málo známych druhov prakrokodílov, ktorých anatómia priam volala po prezývkach. Prvým je BoarCroc čiže "diviačí krokodíl" z Nigeru. Je to nový druh s menom Kaprosuchus saharicus, dlhý asi šesť metrov. Bol to mäsožravec s opancierovaným ňufákom, ktorým mohol silno udierať, a tromi sadami dýkovitých tesákov, trčiacimi nahor ako diviačie kly, ktorými trhal korisť. Jeho najbližší príbuzný žil na Madagaskare.

Krokodíl ako potkan či lievanec

RatCroc čiže "potkaní krokodíl", nový druh Araripesuchus rattoides, sa našiel v Maroku. Bol oveľa menší, dorastal ani nie do metrovej dĺžky. Požieral najmä rastliny a larvy. V sánke mal dva špeciálne zuby, pomocou ktorých hrabal v podzemí, aby našiel potravu. Jeho najbližších príbuzných našli vedci v Južnej Amerike.

PancakeCroc, čiže "lievancový krokodíl", nový druh Laganosuchus thaumastos, žil v Nigeri aj v Maroku. Meral šesť metrov a živil sa rybami, pričom využíval takmer meter dlhú sploštenú hlavu so štíhlymi čeľusťami a klincovitými zubami. Podľa všetkého zvyčajne otvoril papuľu a hodiny nehybne čakal, čo mu do nej vpláva. Najbližšieho príbuzného mal v Egypte, tím však v Maroku objavil aj iného, druh Laganosuchus maghrebensis.

Z Nigeru pochádzajú dodatočné fosílie dvoch už predtým objavených, avšak nedostatočne známych druhov prakrokodílov. DuckCroc, čiže "kačací krokodíl", Anatosuchus minor, meral necelý meter a živil sa rybami, žabami a červami. Mal široký previsnutý ňufák so špeciálnymi senzormi na vyhľadávanie koristi. Najbližší príbuzný žil na Madagaskare. Napokon DogCroc alebo "psí krokodíl, Araripesuchus wegeneri, meral necelý meter a mal mäkký ňufák. Živil sa rastlinami a červami. Najbližšieho príbuzného mal v Argentíne.

Iné krokodíly

Išlo o iné tvory ako súčasné krokodíly. Tie sa akoby plazia po bruchu, s končatinami vedľa trupu. Prakrokodíly sa pohybovali vzpriamene, s končatinami pod trupom. Očividne dobre behali a podľa chvosta aj dobre plávali. Paul Sereno pozoroval podobný prechod od rýchleho behu k rýchlemu plávaniu u krokodílov v severnej Austrálii. Táto obojživelnosť bola kľúčom k evolučnému úspechu krokodílov: prežili aj zánik veľkých dinosaurov.

DuckCroc a DogCroc mali o čosi zložitejšie predné mozgy ako dnešné krokodíly. Aktívny lov na súši zrejme vyžadoval väčší mozgový výkon.

Zdroj: Komuniké National Geographic Society z 19. 11. 2009. Pre TASR Zdeněk Urban