Týždeň vo vede

(8. - 14. 6. 2006)

Tím Stephena Haswella z Hullskej univerzity (Veľká Británia) dosiahol v mikroreaktoroch tvorbu uhlíkových väzieb elektrinou. Chemické reakcie, konkrétne benzylbromidov a alkénov, tak prebiehajú ľahšie ako s kovovými katalyzátormi. Dôležité zistenie napríklad pre výrobu liekov.

Federico Gorelli a Mario Santoro z Florentskej univerzity (Taliansko) s kolegami dosiahli pod tlakom 400-tisíc až 500-tisíc atmosfér vznik novej formy tuhého oxidu uhličitého; nazvali ho amorfná karbónia. Štruktúrou na atómovej úrovni pripomína bežné obločné sklo.

Vivek Maheshwari a Ravi Saraf z Nebraskej univerzity (USA) vyvinuli unikátny elektronický dotykový senzor pre roboty (aj v medicíne), citlivosťou porovnateľný s ľudskými prstami.

Medzinárodný tím na čele s Adamom Stanfordom z Kalifornskej univerzity v Davis (USA) objavil európskym satelitom XMM Newton najvzdialenejšiu kopu galaxií - takmer 10 miliárd svetelných rokov od Zeme. Prekvapuje, že existovala už v štvrtine veku vesmíru.

Tím Joerga Schaefera z Kolumbijskej univerzity určil podľa ústupu horských ľadovcov (na obrázku novozélandské), že otepľovanie mierneho pásma po poslednej dobe ľadovej sa na oboch pologuliach začalo naraz. Póly ukazujú na skoršie otepľovanie juhu.

Nicola Stuber z Readinskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami zistil, že kondenzačné stopy lietadiel najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu pri nočných letoch počas zimy.

Andrea Koschinskyová-Fritscheová z Brémskej medzinárodnej univerzity (Nemecko) s kolegami namerala robotickou ponorkou v rovníkovom Atlantiku v hĺbke 3-tisíc metrov dosiaľ najvyššiu teplotu vody v podmorskom vulkanickom prieduchu: 407 stupňov Celzia.

Nicolas Houlié z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) s kolegami doložil na základe satelitných záberov, že tam, kde neskôr na svahoch sopiek prerazia rozsiahle lávové prúdy, rastie najvyššia a najzelenejšia vegetácia. Ponúka to varovanie až dva roky vopred.

Ihor Lemischka z Princetonskej univerzity (USA) s kolegami identifikoval sedem génov, dôležitých pre unikátnu sebaobnovujúcu schopnosť embryonálnych kmeňových buniek. Zablokovanie každého z nich vedie k diferenciácii týchto buniek na konkrétny typ.

Tím Carla Petersena z Federálneho technologického inštitútu v Lausanne (Švajčiarsko) preukázal, že keď sa myš dotkne objektu nehybnými fúzmi, na vyslané signály reagujú neuróny v jej mozgu silnejšie, ako keď s fúzmi pohybuje.

ZDENĚK URBAN